Obri oceánov - Veľryby a veľrybári - Richard Konkolski

Máte možnosť sa vydať za veľkým dobrodružstvom až na koniec sveta.
ISBN 978-80- 904189-5-0 

Výňatok z knihy:

Mal som asi desať rokov, keď som sa prvýkrát začítal do knihy Hermana Melvillého Moby Dick s peknými ilustráciami Rockwella Kenta. Vtedy som sa na nejakú dobu stal kapitánom Achabom a   klopal drevenou nohou po palube Pequodu. Rovnako ako harpunář Queequeg, aj ja som vrhal harpúnu, ale trvalo mi to ďalších osemnásť rokov, než som poprve na vlastné oči uvidel naozajstného živého vorvaňa na mori.
Je tomu vyše štyridsať rokov, ale v pamäti mi dodnes utkvela vidina jeho tmavého tela   lesknúceho sa v slnku na hladine Atlantiku. Za úplného bezvetria preplával necelých sto metrov okolo Niké. Vorvaň nevenoval žiadnu pozornosť klikanie mojej kamery. Len sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol, zakrútil na mňa chvostové plutiev a zmizol v hlbinách.
Pri svojich oceánskych plavbách som veľryby zhliadol mnohokrát. Najbližšie som sa k nim priblížil na súostroví Tonga, kde som s domorodcami vyplával takmer mesiac na každodenné   lov. Na svete stále existujú miesta, kde lov veľrýb hrá dôležitú úlohu v živote domorodcov a je pre nich nevyhnutnosťou. Obyčajne však uloví len niekoľko kusov ročne, čo nemá vplyv na populácie veľrýb.
V roku 1980 som navštívil Azory, kde som sa zoznámil s niekdajším veľrybári, ktorý zamenil harpúnu za ostrý nôž.   Peknými rezbami mi ozdobil môj spermacetový zub, získaný kedysi dávno na Tonge a ktorý mi dodnes pripomína má dávna stretnutie s ľuďmi mora a prežitá dobrodružstvo.
Moju poslednú cestou za veľrybami bola výprava až na najsevernejšia časť Aljašky, do rezervácia domorodých Inuitov, kde som mal filmovať ich tradičný spôsob lovu. Z filmovania aj lovu zišlo. Bola navŕšené povolená quota lovu a ďalšie veľryba sa smela uloviť až budúci rok. Cesta však nebola márna, zážitky stačili na napísanie knihy "Aljašský denník".
Tým mojej "veľrybárskej" dobrodružstvo   neskončilo. Nedávno som vo svojej knižnici vzal do rúk knihu známeho amerického ilustrátora Gordona Granta. V tridsiatych rokoch minulého storočia vydal svoje kresby z veľrybárskeho života knižne pod titulom Grease Luck alebo po slovensky Tučné šťastie. Rovnako ako pri niekdajšom prvom zhliadnutí jeho knihy, aj tentokrát som zasadol a knihu neodložil ak som si neprehliadol všetky jeho úžasné kresby. Svojim štýlom a realistickým zobrazením dejov mi pripomínal nášho ilustrátora Zdeňka Buriana.
Keď rodičia vyslali Gordona plachetnicou zo San Franciska okolo Hornová mysu do školy v Škótsku, tak ho po dobu plavby zverili pod starostlivosť kapitána. Ten mal na mladého chlapca taký vplyv, že Gordon nadosmrti prepadol mori a plachtám. Jeho ilustrácie lodí sa pravidelne objavovali na výstavách a v galériách.
Mnoho ľudí maľuje more a lode. Prevažná väčšina z nich však  pristupuje ku kresbe hlavne po umeleckej stránke. Tvar mrakov závisí na sile a smeru vetra. Taktiež veľkosť vĺn a smer vlnenie sa viaže na vietor. Smer vydutiu plachiet alebo kurz lodí, jej náklon, to všetko má svoje zákonité väzby. Namaľovať správne loď a akúkoľvek činnosť námorníkov na palube môže zvládnuť len naozajstný znalec námorného prostredia. Každé lano na lodí má svoju úlohu a tomu Gordon dobre rozumel.
Jeho kniha bola v podstate vizuálne kópiu Moby Dicka, ktorú Gordon "predložil" čitateľom s pomocou svojich šesťdesiatich štyroch ilustrácií, spolu s veľmi krátkym popisom. Pôvodne som chcel knihu len preložiť do češtiny a vydať ju v dvojjazyčnom prevedení, jednak ako zaujímavú učebnicu angličtiny, ale aj ako historický dokument dávno zašlej doby. S vervou som sa pustil do prekladu, ale čoskoro som Skončil.
Jednak, už v čase, keď kniha vyšla tak veľrybárstva bolo iné. Para vytlačila plachetnice a výbušniny zamenili   boj veľrybári s prírodnou silou na bitúnok. Pri novom spôsobe lovu, veľryba zákonite podľahla každému zásahu explodujúcej harpúny. Navyše absolútnu väčšinu anglických výrazov, už nepozná ani rodený Angličan alebo Američan, nemá český výraz. Nakoniec aj keby česká slová existovala, tak okrem niekoľkých historikov by kniha nikomu záver a. Preto som použil len Gordonova ilustrácie a text som napísal tak, aby som všetkým priblížil vtedy pre potreby ľudí dôležitú a pritom dobrodružnú  a nebezpečnú dobu veľrybárstva. Ostatne kapitán Achab podľahol Moby Dickovi a bol len jedným z mnohých,  kto zahynul pri love.
Verím, že kniha zavedie čitateľa späť do zašlej doby "železných mužov", plné dobrodružstva a nebezpečenstva, kedy len silná vôľa, odvaha a nezlomný charakter človeka víťazil nad nepriazňou prírody i osudy ľudí. Snáď tiež prispeje k zamysleniu nad tým, že človek svojimi činmi prispel takmer k zániku nádherného morského obra a že je čas vydať úsilie na jeho ochranu.
Pre zručnejší čitateľov, ktorí by si chceli postaviť model veľrybárskej lode, som priložil plány na stavbu "Alice Mandell". Na stránkach knihy je veľa kresieb znázorňujúcich lodnej detaily. Záujemcovia o plány vo väčšom meradle si ich môžu stiahnuť z mojich webových stránok.
Prial by som si, aby sa každý čitateľ s chuťou a záujmom aspoň na chvíľu vrátil do zašlých čias.