Karibikom na Pacifik - Richard Konkolski

Publikácia je bohato ilustrovaná 314 dobovými fotografiami a mapami. Kniha poskytuje čitateľovi možnosť prežiť historické udalosti a príbehy, o ktorých pravdepodobne sníva väčšina moreplavcov.
ISBN 978-80- 904189-4-3

Výňatok z knihy:

...... Do zotmení zostalo Santo Domingo tridsať míľ za zadkom Niké. Po pravoboku som ešte videl obrysy pevniny, ale už bolo cítiť, že som sa ocitol na otvorenom mori. Vietor bol nestály. Oblohou sa hnali búrkové mraky, z ktorých sa často spúšťal prudký lejak sprevádzaný silnými veternými poryvmi, ktoré vychyľovali Niké zo smeru. Nebolo ani pomyslenie na to, aby za takých podmienok Niké plavila sama bez mojej kontroly. Chcel som sa trochu prespať, ale nebolo to možné. Až neskoro v noci, kedy som už zaspával posediačky, som spustil jednu plachtu a nechal plávať Niké pod kontrolou autopilota.
Noc bola naozaj búrlivá. Ráno som bol značne ďaleko od pevniny, ktorá zmizla z dohľadu. Mohol som postaviť dve génov ako dvojčatá a Niké pekne uháňala. Na poludnie som mal za sebou už sto mil. Popoludní vietor zosilnel a obe väčšie plachty museli dole. Nahradil som ich menšími a netrvalo dlho a aj tie som musel spustiť. Nakoniec som plával len na jednu malú kosatku. Bol som však rád, že smer vetra je priaznivý.
Ďalšiu noc prebehla podstatne horšie. Vstával som každú polhodinku a upravoval kurz. More bolo značne vzdutej, vysoké vlny ozdobené bielymi hrebene. Na obzore sa objavili kumule, podľa ktorých sa dal predvídať ešte silnejší vietor. Nemal som z poveternostných podmienok žiadnu radosť. K tomu všetkému vystúpila teplota na 35 stupňov. V tropickom pásme som už zdržiaval nejakú dobu, ale na také teplo som nebol zvyknutý. 
To som ešte nevedel, že sa situácia nezmení až k panamským brehom. Premenlivé počasie som pripisoval blízkemu pobrežia. Veľmi skoro som sa ale presvedčil, že Karibské more, ktorého meno okúzľuje všetkých čitateľov dobrodružných románov, dokáže aj rozčarovat. Ešte než som opustil Santo Domingo, vypral som bielizeň v domnení, že je na mori usuším
v sklon. Zostalo však namočené vo vedre a ani po troch dňoch som nemal nádej, že ho z neho vytiahnem. 
Už po niekoľkých dňoch plavby som stratil o Karibskom mori všetky ideály. Prestal som sa diviť, že tu stroskotalo toľko španielskych korábov, zvlášť keď ich posádky mali rovnaké počasie ako ja. Len čo som opustil prístav a dostal sa na otvorené more, plával som na nepríjemne Rozkolísanie mori celú noc aj ďalší deň. Vlny mali výšku štyri až päť metrov, občas aj viac. Prichádzali z nečakaného smeru a nepríjemne sa zalamovali. V prudkom vetre však Niké plávala rýchlo a to ma uspokojovalo.
Prvý poldeň som urazil 50 míľ, druhý deň 128 a ďalšie 131 mil. To za cenu, že Niké síce plávala rýchlo, ale ťažko držala smer. Hydrodynamický tlak na kormidlové list bol vysoký a korouhvička ho nevládala za silných veterných poryvov. Veľké vlny často zovreli Niké a mohutnou silou ju ľahko vytočil do ľubovoľného smeru. Kľučkovali sme ako diví. V jednej chvíli loď smerovala na juh, potom na juhovýchod, potom sa predok stočila na západ. Smer plavby Niké mal až padesátistupňové odchýlky od potrebného kurzu. Pre navigáciu som z týchto údajov mohol použiť len priemer, takže navigačný výpočet bol veľmi zložitý.
Len ťažko som sa rozhodoval, aký kurz plavby naniesť na mapu. V oblasti boli tiež silné prúdy smerujúce k Mexickej zátoke a pri vysokých vlnách som sa nemohol spoliehať na presnosť vypočítanej astronomické polohy. Na palube nebolo suchého miestečka, hoci Niké plávala na zadoboční až bočný vietor. Pri tomto smeru vetra mala byť paluba takmer suchá, vlny sa však neustále prevaľovali cez palubu. Obloha bola väčšinou zakrytá mrakmi. Slnko sa síce počas dňa občas ukázalo, ale keď je zakryli mraky, vietor zmenil smer aj silu. Taktiež pri východe a západe slnka vietor striedavo silnel a slabol. Západ bol okolo siedmej a zhruba o hodinku neskôr sa podmienky plavby obyčajne trochu upokojili, avšak nie na dlho. Okolo polnoci vyšiel mesiac a podľa toho, či bol zakrytý mraky, menila sa opäť aj sila a smer vetra. Niké tancovala ako baletka. Jediným potešením bolo teplé more, takže vodné spŕšky neboli nepríjemné.
Druhý deň som ten tanec už nevydržal a sadol ku kormidlu. Čas od času pristála na palube veľká vlna, ktorá na mne nenechala nič suchého. Veľmi mi to ale nevadilo, pretože som mal na sebe len trenírky a tričko a pri vysokej teplote a silnom vetre oblečenie rýchlo schlo. Kormidloval som zakaždým, keď sa podmienky zhoršili, ale aj pri ručnom kormidlovanie kľučkovala Niké s odchýlkami až dvadsiatimi stupňov. Zdalo sa, že ako preskočím 840 námorných míľ deliacich ma od môjho cieľa, budem mať plné ruky práce. . .
... Slovo Panama v domorodej reči indiánov znamená "miesto bohaté na ryby". Výstižnejší však by bolo označenie "miesto mnohých mŕtvych". Až keď som sa neskôr vydal z Cristóbale na cintorín Mount Hope, jeden z mnohých v okolí, dokázal som si predstaviť, koľko ľudí stratilo v týchto miestach život. 
Konqistadoři, pirátov už dávno neradi pozdĺž morských brehov a na úzkych chodníkoch v bujnej džungli. Ale kruté bitky sa neodohrávajú len medzi ľuďmi, ale aj medzi ľuďmi a prírodou. Tiež príroda sa dovedie k človeku správať nezmieriteľne a dobyvateľskej. Stačí jej poskytnúť len niekoľko mesiacov a ona bez milosti ovládne cesty, hradby, domy, chrámy i celé mestá.
História Panamské šije je spojená s osudmi radu dobrodruhov. Mnohý z nich sa vydal v Kolumbových stopách, aby získal zlato, slávu a moc. Väčšina tých mužov prešla krutými vojnami s Maury a hľadali nové uplatnenie a nové dobrodružstvá, ktorá im ponúklo objavovanie Nového sveta. Násilím vnucovali domorodcom objavených území kresťanskú vieru a súčasne plnili svoje truhlice zlatom, ktorého sa zdalo byť na nových územiach neobyčajné množstvo. 
Nová cesta do Indie nebola objavená okamžite. Španieli najprv začali s osídľovaním úzkeho pruhu krajiny na pobreží Atlantiku. Až po objavení Tichého oceánu a osídlenie jeho pobrežia došlo na budovanie chodníkov pre dopravu na chrbtoch mulíc a otrokov.
Vdálenost medzi osídlením po oboch stranách Panamskej šije nie je veľká, trvalo však niekoľko storočí, než tieto chodníky viedli k stavbe železnice a tá potom k stavbe kanálu pre lodnú dopravu. Preto je história tohto územia úzko spätá s vývojom dopravných ciest as vývojom lodí.
Prvým Európanom, ktorému sa podarilo preplávať pozdĺž východného pobrežia Panamskej šije, bol bohatý a vzdelaný Rodrigo de Bastidas. Vyplával z Cádizu v októbri 1500 s dvoma loďami. Kráľovský dekrét mu umožňoval vybaviť expedíciu na vlastné náklady a objaviť ostrovy a krajiny, o ktorých existencii Krištof Kolumbus doteraz nevedel. Bastidas mal právo na všetky zlato, striebro, meď, olovo, ortuť, cín a ďalšie cenné kovy, ktoré cestou objavia. Rovnako tak na perly, drahé kamene a otrokmi. Mal len povinnosť odovzdať kráľovi štvrtinu svojho zisku po odpočítaní nákladov.
Bastidas bol oboznámený s Novým svetom, pretože plával už s Kolumbom na jeho druhej plavbe a rovnako s Alonso de Ojeda na jeho prvej ceste. Po opustení Cádizu sa Bastidas zásobil na Kanárskych ostrovoch vodou a potravinami a po pristátí na Trinidade pokračoval v plavbe západným smerom k dnešnej Venezuele. Potom sledoval pobrežia až k Nombre de Dios. Na palube lode bol vtedy aj Vasco Nuñez de Balboa, ktorý neskôr objavil Tichý oceán. Balboa velil piatich vojakom a zaisťoval bezpečnosť Bastidovy výpravy. 
Bastidas doplával až do dnešnej Kolumbie. Počas putovania pozdĺž pobrežia obchodoval usilovne s domorodcami, pričom vymieňal bezcenné korálky a rôzne čačky za zlato.
Kolumbus navštívil pobrežie Panamy až pri svojej štvrtej výprave. Vyplával z Cádizu v máji 1502. Členmi výpravy boli aj jeho synovia Diego a Ferdinand. Pri zastávke na Hispaniole sa Kolumbus stretol s Bastida a prezrel si jeho mapy. Potom minul Kubu a pristál na severnom pobreží Hondurasu. Plával pozdĺž pobrežia, minul Nicaragua a Costa Ricu a 6.októbra 1502 priplával do zátoky Almirante. Pokračoval ďalej a 24.novembra pristál v zátoke, ktorú pomenoval Porto Bello. Po sedemdňovom pobyte, kedy prečkal ťažkú ​​búrku, minul Nombre de Dios a doplával do El retro ...

Obsah: Karibikom na Pacifik

• Titul 
• Tiráž
• venovanie
• Mapa oblasti
• Úvodom
• Smerom na Portoriko
• Dvesto šesťdesiat míľ do najbližšej krčmy
• Zmiznutej časy Krištofa Kolumba
• Pristátie na Portoriku
• Juan Ponce de Leon
• Všetko raz končí, aj môj pobyt
• Z Atlantiku na Karibik
• Plavba Karibikom - Castilla de Oro
• Pristátie na Panamskej šiji
• Spanish Main a piráti
• Plavba Panamským kanálom
• francúzsky neúspech
• panamský kanál
• Posledné dni v Balboa
• Malebný ostrovček Taboga  
• Tichý oceán pred prednou časťou Niké
• na záver
• slovo redaktora
• obsah
• zdroje ilustrácií
• autorove publikácia
• použitá literatúra
• Poznámky vo veci autorských práv
• register
• Knihy Konkolski - informácie
• O autorovi  
• poďakovanie Gaben 
• poďakovanie Klainwachter
• poďakovanie            
• Čo mi napísali čitatelia